Rada cestujem, fotografujem, maľujem, snažím sa hrať golf, obhospodarujem rodinu, chovám mačku a psa a cvičím s ľuďmi Immuno... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spomienky, Take moje..., Moje obrazy, Austrália, Aby že-nám dobre bolo, Cestovanie, Japonsko, Súkromné
Za týždeň sa toho v skoro 1,5 miliónovom meste stihnúť moc nedá, hlavne pri jeho rozlohe. Tak som si povedala... prvé dni stihnem "klišé" a potom sa budem túlať a pokúsim sa s ním splynúť. "Klišé" bolo bombastické, aj keď Notre-dame poznám z Paríža a Baziliku sv. Petra z Ríma, no ale "Tu" to malo úplne inú atmosféru...
V tejto snehovej kalamite sa dobre pije niekde v teple káva, alebo čaj a spomína na príjemnú jeseň. Taká bola v New Yorku, keď som v ňom drala tenisky a preklínala toho, kto urobil takú malú nepomernú mapu Manhattanu. Kto by si bral taxík, keď je všetko za rohom... ale za rohom tam znamenalo tak 500m ... a kedže z taxíka sa dosť nepohodlne fotí, všetko som si pekne odšlapala... au, pri pohľade na tieto foto ma ešte stále bolia nohy.
Po nemecky je Miláno - Mailand a po tom, ako som si ho prešla krížom-krážom a videla a nakukla do každého rohu, môžem povedať, že keby som chcela, tak tam fakt miniem "mailand". Ísť do Milána na týždeň módy je až sebevražedné, no ale odolať sa nedalo a tak som si "zgustla" aspoň na výkladoch. Svet sa s nimi prelína a hra reality a nemenného výkladu je nekonečná.... Pozrite....
- ostrov plný histórie, bezprostredných ľudí, zákutí plných tieňov, pohľadov akoby zastal čas, jemne sa pohupujúceho mora, zábavy a zážitkov.
Budapešťou vždy prechádzam akoby mala ulice pokryté plyšovým kobercom. A keď sa odtiaľ vrátim... zostane mi dojem zo stretnutia s elegantnou starou dámou, ktorá mi venovala úsmev...
